Praha
7. apríla (TASR) - Charizmatická basketbalová trénerka Natália Hejková
oslávi v nedeľu okrúhle jubileum - 70 rokov. Vo svojom športovom
životopise má zaznamenaných množstvo úspechov nielen na klubovej, ale aj
reprezentačnej úrovni. Kormidelníčku ZVVZ USK Praha zastihlo životné
jubileum v mimoriadne nabitom programe, keďže jej tím bude čoskoro hrať
finále českej najvyššej súťaže a o pár dní sa 16. krát v pozícii hlavnej
trénerky predstaví vo Final Four Európskej ligy (Euroligy) v tureckom
Mersine.
"Tým, že je to v pracovnom kolotoči, tak to človek berie tak, že
okej, mám narodeniny. Oslávime to, lebo okolie ma k tomu tlačí (úsmev).
Nebude to nič špeciálne, oslavovať to bude tzv. basketbalová rodina -
hráčky a ľudia z klubu. Krátko, pretože to bude medzi zápasmi a dvoma
dôležitými tréningovými dňami," povedala pre TASR Hejková.
S hráčskou kariérou skončila v Ružomberku vo veku 33 rokov, vo svojej
vizitke má za toto obdobie hlavne titul majsterky Československa (1973) a
víťazky Pohára Liliany Ronchettiovej (1976). V oboch prípadoch ako
členka Slávie VŠ Praha. Na trénerskú cestu sa vydala s "Ružou" v roku
1986. "Môžem povedať, že prechod bol dosť plynulý. Keď som sa
rozhodla, že skončím s hraním, tak som si nejako tak povedala, že by
bola škoda, keby som odišla úplne. Začala som teda trénovať deti, preto
bol prechod taký obvyklý. Neobvyklé bolo to, že som hneď začala trénovať
ženy a hlavne svoje bývalé spoluhráčky," zaspomínala v súčasnosti trénerka USK Praha.
Počas 35-ročnej kariéry na lavičke vystriedala viacero pôsobísk. Okrem
Ružomberka (1979–2003) pôsobila v reprezentácii Slovenska (1996–2000,
2011) a Ruska (2006–2008), na klubovej scéne pôsobila v zahraničí najprv
v Maďarsku (Šopron 2003–2006), Rusku (Spartaku moskovská oblasť
2006–2008 a Dinamo Moskva 2008–2009) a v Španielsku (Valencia 2011). Od
roku 2012 je súčasťou pražského klubu. "AK by sa nepovedalo to číslo,
tak by som ho nevedela. Jednoducho, v mojom živote sa až tak veľmi
nepozerám do minulosti. Možno preto som stále v 'biznise', pretože sa
pozerám na to, čo je predo mnou. Samozrejme, človek je hrdý na to, čo
bolo, ale nejako extra sa tomu nevenujem," zdôraznila Hejková.
Do basketbalovej histórie sa zapísala ako jedna z najúspešnejších
tréneriek vôbec. Päťkrát zdvihla nad hlavu trofej pre víťaza Euroligy
(1999, 2000, 2007, 2008, 2015), v zbierke má 26 národných titulov - tri
československé s Ružomberkom (1991–1993), 10 slovenských s Ružomberkom
(1993–2002), dva ruské so Spartakom (2007 a 2008) a 11 českých s USK
(2013–2023). Na neoficiálnych majstrovstvách sveta klubov (Golden Cup)
obsadila s "Ružou" druhé miesto (1998). Dvakrát viedla Výber sveta v All
Star zápase FIBA (2006, 2007), v roku 2015 sa stala víťazkou
Superpohára a v roku 2007 Európskeho pohára (Eurocup). S reprezentáciou
Slovenska získala na majstrovstvách Európy 1997 striebro, s Ruskom sa
stala majsterkou Európy 2007 a o rok neskôr na olympijských hrách v
Pekingu jej na krk zavesili bronz.
"Nemôžem povedať, že by som vedela vypichnúť nejaké úspechy. Opäť,
súvisí to s tým, čo som povedala predtým. Úžasných momentov bolo viac,
jeden z takých prvých bol, keď sme získali v starej ružomberskej hale
bronzové medaily v československej lige. Ľudia v ošiali skákali na
palubovku, to je taký zaujímavý moment," zaspomínala trénerka na svoju bohatú zbierku úspechov.
K oceneniam na klubovej scéne sa pridali individuálne uznania jej
nesporných kvalít. V roku 2019 ju uviedli do Siene slávy Medzinárodnej
basketbalovej federácie (FIBA). Tiež ju v rovnomernej organizácii
vyhlásili za najúspešnejšiu trénerku modernej histórie Euroligy.
Nachádza sa aj v Sieni slávy Slovenskej basketbalovej asociácie (SBA), v
ankete SBA ju titulovali Trénerkou 20. storočia. Je nositeľka ocenenia
Krištáľové krídlo (1999) a držiteľka Rádu Ľudovíta Štúra III. triedy
(1998). "To je už niečo úplne iné. Človek je už v civile, ide o
ocenenie toho, čo bolo. Športové momenty sú viac emocionálne, ale každé
ocenenie smerovalo vždy do minulosti a vtedy človek trochu bilancoval," skonštatovala.
Trénerská kariéra Natálie Hejkovej sa však pokojne mohla uberať odlišným
smerom. Po predčasnom konci vo Valencii na konci roku 2011, prišla
ponuka viesť basketbalistov Iskry Svit. "Vždy, keď sa stretneme s
pánom Drobným (pozn.: prezident klubu), tak mi povie, že to vtedy myslel
vážne. Ja som sa pri tej ponuke začala smiať, ale na trénovanie mužov
by som si netrúfla. Tvrdím to do dnešného dňa," poodhalila Hejková zo zákulisia tejto nečakanej možnosti.
Vtedy po pár mesiacoch bez klubovej príslušnosti prijala ponuku vedenia
ZVVZ USK Praha, kde pôsobí do dnešného dňa. Ako prezradila v nedávnych
rozhovoroch, aktuálne sa už skôr pasuje do pozície manažérky tímu: "Išlo
o postupnú zmenu. Od mojich začiatkov sa spôsob trénovania veľmi
zmenil, to je už úplne niečo iné, čo je teraz a čo bolo pred rokmi.
Vtedy som bola sama, robila som všetko, od kondičnej prípravy po
taktiku. Teraz mám v podstate na všetko ľudí a snažím sa ich nejako
koordinovať, aby to prinieslo výsledok."
Hejková sa síce už viackrát lúčila s trénerskou kariérou, ale vždy
napokon toto rozhodnutie odložila. V aktuálnom ročníku mnohých
prekvapila, keď o svojej budúcnosti rozhodla relatívne skoro. Aj v
nasledujúcej sezóne zostane súčasťou pražského klubu: "Kývla som na
to, že zostanem. Prvoradý je záujem klubu, či chce alebo nechce. Potom
som si to nejako zosumarizovala, že to, čo dnes v klube robíme, tak ma
veľmi baví. Mám šikovných, mladých spolupracovníkov, ktorí robia veľmi
dobrú robotu. Jednak je to motív, ale aj obrovská pomoc."
0